Kam sa stratila politika?

Autor: Peter Markovič | 17.1.2012 o 12:29 | (upravené 11.2.2012 o 23:47) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  982x

Politika musí byť o témach, hodnotách a víziách. O konkurencii rôznych názorov a v ich strete o kritickom dialógu. O takúto politiku sa dnes, povzbudení politikou Ivety Radičovej, musíme usilovať. A už aj vo voľbách 10. marca 2012.

Keď hýbala americkou, ale aj svetovou politikou, diskusia o zýšení dlhového stropu Spojených štátov, bola predmetom politického boja medzi demokratmi a republikánmi. Kritická diskusia prebiehala dokonca aj vo vnútri týchto táborov. Výsledkom búrlivej a do poslednej chvíle trvajúcej diskusie bolo schválenie zvýšenia dlhového stropu krajiny.

V prípade eurovalu sa na Slovensku odohrávala podobne vážna diskusia, ktorá ovplyvňovala budúcnosť nie len našej krajiny, ale celej eurozóny. Charakter diskusie je podobný, závažnosť témy sa dá pro domo, ale aj vplyvom na vonkajši svet, tiež porovnať s prípadom USA. Rozdielnosť názorov v jednotlivých táboroch je tiež obdobná. V čom vidím zásadný rozdiel? Je to rozmer, o ktorom sa veľmi nediskutovalo. Je to vecnosť politickej diskusie u nás a v Spojených štátoch.

Je legitímne, ak politici využivajú témy politickej diskusie vo svoj prospech. Aj v prípade vážnych a zásadných politických otázok. Jednak to vyplýva z reprezentatívnej funkcie zákonodarcov zastupujúcich rôzne politické názory vo verejnosti, tak ako to princíp zastupiteľskej demokracie predpokladá. Na druhej strane akákoľvek vecná diskusia posúva politickú diskusiu v krajine dopredu, a preto je užitočná.

Čo je však zásadné - je výsledok. Výsledok rozhodovania by mal zohľadňovať záujmy celku. Nemal by byť realizáciou nejakej partikulárnej politickej línie. Teda to, čo je v diskurze prijateľné, priam žiaduce, je vo výsledku zlé, niekedy aj škodlivé, možmo  dokonca nebezpečné. Tu vidím zaśadný rozdiel medzi kvalitou politickej diskusie na Slovensku a v Spojených štátoch. Je možno príliš odvážne očakávať, že pomerne mladá demokracia akou Slovensko po 22 rokoch je, môže dosahovať úroveň "kolísky demokracie". Nemyslím, že to je odvážne či neprimerané. Po vyše 20 rokoch slobody by sme už mali dosahovať kvality, ktoré sú bežné vo fungujúcich demkraciách. Chýba nám ambícia dosahovať túto kvalitu? Či je to nevôľou časti politickej elity? Pravdepodobne oboje.

Mne osobne chýba vôľa a ambícia u časti politickej elity posunúť politický diskurz do kvalitatívne inej roviny - vecnej. Prijímam rôzne spôsoby a stratégie politického boja, nástroje aj rétoriku, vo výsledku však očakávam rozhodnutie vecne aj morálne správne a spravodlivé. Dnes však práve v tomto vidím zásadnú slabinu a nedostatok našej politickej scény. Či je to v konkrétnom prípade rozhodnutie politickej elity, alebo je to rigidnosť nášho straníckeho systému. Najvačším nedostatok našej politickej scény je jej mocenský a nie vecný charakter.

Novým vetrom, práve presadzovaním “vecnej politiky”, ktorá vo výsledku zohľadňuje verejný všeobecný záujem, je politika premiérky Ivety Radičovej. Možno nedokonalý vo svojej realizácii a poznačený nedostatkom politickej podpory. Niekedy asi ohrozujúci tradičné schémy súčasnej dominantnej politickej elity. Na teraz nebol úspešný. Napriek tomu bol a stále je nádejou pre tých, ktorí veria, že politika sa dá robiť aj inak. Že politika nemusí byť len o moci, záujmoch skupín v pozadí, ale aj v rámci jednotlivých politických strán. Že to pre politikov nie je len “teplé miestečko” a slušne zaplatená práca. Politika musí byť o témach, hodnotách a víziách. O konkurencii rôznych názorov a v ich strete o kritickom dialógu. O takúto politiku sa dnes, povzbudení politikou Ivety Radičovej, musíme usilovať. A už aj vo voľbách 10. marca 2012.

 

Ak sa Vám príspevok páčil, prosím, zahlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?